Zateplenie fúkanou izoláciou
Zateplenie fúkanou minerálnou izoláciou v poslednej dobe získava na obľube vďaka svojej rýchlosti a jednoduchosti aplikácie. Pomocou špeciálneho prístroja, ktorý materiál rozvlákni sa cez hadicu a úzky otvor dostane aj na ťažko prístupné miesta a zaizoluje aj detaily okolo väzníkov, trámov, CD profilov, káblov či rozvodov. Navyše ušetrí približne 30 % energií a investícia sa tak vráti už za 3 – 5 rokov.
Mnohí majitelia nehnuteľností sa pre tento spôsob izolácie rozhodnú aj preto, že sa jedná o ekologické izolačné materiály. Odborné štúdie však vravia, že nie všetky sú ekologické, efektívne a bezpečné rovnako.
Základné porovnania parametrov
Porovnali sme pre vás 6 parametrov fúkanej minerálnej izolácie a fúkanej celulózy a drevovlákna, v ktorých sa výsledky líšia.
1. Deformácia materiálu – sadanie
Sadanie fúkanej izolácie je dôležitým faktorom pre výber materiálu, pretože ovplyvňuje to, či bude tepelná účinnosť rovnaká po mesiaci aj po piatich rokoch. Správne inštalovaná minerálna fúkaná izolácia klesá len zanedbateľne, menej ako o 1 %. Podľa skúšok poskytuje stabilnú tepelnú ochranu po celú dobu životnosti budovy.
Výrobcovia celulózovej izolácie sa zhodujú v tom, že ich produkty v priebehu času zosadajú viac. Väčšina z nich uvádza mieru zosadnutie na voľnej ploche v rozmedzí 10 – 15%. Niektorí síce uvádzajú nižšiu hodnotu, ale zároveň odporúčajú navýšenie materiálu o 10 – 15%. Preto by ste mali s týmito zmenami počítať a vždy pri kúpe porovnať údaje o „minimálnej hrúbke po zosadnutí“ s údajmi o „inštalovanej hrúbke“.
2. Nasiakanie vzdušnou vlhkosťou
Keď izolácia navlhne, zmenší sa jej tepelný odpor a teda schopnosť izolovať. Dva porovnávané materiály sa v schopnosti absorbovať vodnú paru líšia. Fúkaná minerálna izolácia Supafil vďaka svojmu anorganickému pôvod nenavĺha, nezadržiava vodu, naopak dobre prepúšťa vlhkosť. Ak nasiakne ponorením, napríklad pri povodni alebo iných živelných pohromách, môže byť po vysušení znovu účinná, treba to však konzultovať s jej výrobcom.
Celulózová izolácia je vyrobená z rozdrvených novín a pridaných spomaľovačov horenia. Prirodzene absorbuje vlhkosť zo vzduchu a zároveň tým, ako starne, stráca časť pridaných retardantov. V prípade povodne alebo inej prírodnej katastrofy by ani po vysušení nie je opakovane použiteľná.
3. Odolnosť proti požiaru
Každý investor i projektant by mal dobre zvážiť protipožiarne vlastnosti materiálu, ktorý sa chystá použiť. V otázke požiarnej bezpečnosti majú minerálna vlna a celulóza veľmi rozdielne vlastnosti. Minerálna vlna vyrobená z minerálnych vlákien je prirodzene nehorľavá, má triedu reakcie na oheň A1, a túto vlastnosť si zachováva po celú dobu životnosti. Nie je teda potrebné ju proti požiaru akokoľvek dodatočne chemicky upravovať.
Celulózová izolácia z rozomletých novín je prirodzene horľavá. Aby sa riziko požiaru znížilo, je pred aplikáciou ošetrená veľkou dávkou chemických prostriedkov, tzv. retardantov horenia. Aj keď výrobcovia niekedy uvádzajú, že je tým pádom nehorľavá, tieto prímesi sa môžu z izolácie v priebehu času strácať.
Podľa testov úradu California Bureau of Home Furnishings and Thermal Insulation niektoré celulózové vzorky zlyhali pri štandardných protipožiarnych testoch už 6 mesiacov po inštalácii. Navyše, aj správne ošetrené celulózovej izolácie sa vznietia už pri teplote cca 240 °C, čo je povrchová teplota 75 wattovej žiarovky.
4. Objemová hmotnosť
Od hmotnosti nafúkanej izolácie závisí nielen cena, ale aj statické zaťaženie stropu. Aplikácia minerálnej izolácie na voľne fúkanú plochu býva zvyčajne do 20 kg/m3.
Pri celulóze výrobcovia odporúčajú fúkať na voľnú plochu v rozmedzí 30-40 kg/m3, čo predstavuje dvojnásobné zaťaženie konštrukcie, ale aj oveľa väčšiu spotrebu materiálu,čo má vplyv aj na konečnú cenu.
5. Zdravotné hľadisko
Označenie „ekologická izolácia” môže byť v niektorých prípadoch sporné. Základ celulózovej izolácie je rastlinného pôvodu, sú k nej však pridávané viaceré spomínané látky ako ochrana proti požiaru a plesniam. Medzi najznámejšie patria napríklad kyselina boritá, borax alebo amónne soli.
Minerálna fúkaná izolácia žiadne pridané látky neobsahuje, je to 100%-ne prírodný materiál vyrobený z čistého minerálneho vlákna bez spojiva, teda bez chemických prímesí.
6. Plesne a škodcovia
Riziko napadnutia plesňami, škodcami či hlodavcami je iba pri zle realizovaných strechách, hlavne v detailoch. Pre zabezpečenie strechy je nutné, aby bola konštrukcia uzavretá bez odhalených izolácií a nechránených otvorov v obvodových konštrukciách, vo vetracích štrbinách je potrebné umiestniť na to určené sieťky alebo mriežky.Hlodavce sa žiadnou izoláciou neživia, môžu si v nej však „vyhrýzť“ a založiť hniezdo, preto treba zabrániť ich prístupu do strechy. Mierne „navrch“ má v tomto ohľade fúkaná minerálna izolácia, keďže je úplne odolná proti vlhkosti a nenasiakavá, nepodporuje rast plesní ani koróziu.
Druhy fúkaných izolácií
Porovnali sme pre vás 6 parametrov fúkanej minerálnej izolácie a fúkanej celulózy a drevovlákna, v ktorých sa výsledky líšia.
Minerálna izolácia (sklenná vlna)
Často nazývaná aj čadičová vlna/vata, (stále ide o ten istý výrobok) sa vyrába z vulkanických hornín, prírodného materialu čadič a diabas plus vysokopecná troska. Horniny sa roztriedia, podrvia, zmiešajú s koksom a škvárou a tavia v peci pri teplote 1 500 ° C. Tavenina sa vypúšťa do rotujúceho kolesa, kde sa vytvára kammenná vlna. Malé množstvá spojiva, najčastejšie formaldehydovej živice sa pridáva do vlákien, aby sa spojili dohromady. Takáto kamenná vata sa tvaruje a stlačí v peci.
Recyklovaná celulóza
Vyrába sa recykláciou triedeného novinového papiera, ktorý sa nahrubo rozstrapká, zmieša s minerálnymi soľami a rozvlákni v mlyne. Minerálne soli chránia celulózu pred hmyzom, plesňou, degradáciou a proti požiaru.
Drevovlákno
Vyrába sa z mäkkého ihličnatého dreva, ktoré sa naseká na drevnú štiepku, ktorá sa pri termo-mechanickom procese dokonale rozvlákni. Drevné vlákno sa následne vysuší.
Kamenná čadičová
Často nazývaná aj čadičová vlna/vata, (stále ide o ten istý výrobok) sa vyrába z vulkanických hornín, prírodného materialu čadič a diabas plus vysokopecná troska. Horniny sa roztriedia, podrvia, zmiešajú s koksom a škvárou a tavia v peci pri teplote 1 500 ° C. Tavenina sa vypúšťa do rotujúceho kolesa, kde sa vytvára kammenná vlna. Malé množstvá spojiva, najčastejšie formaldehydovej živice sa pridáva do vlákien, aby sa spojili dohromady. Takáto kamenná vata sa tvaruje a stlačí v peci.
Konopné pazderie
Konopná izolácia sa vyrába z rýchlorastúcej jednoročnej rastliny z konopy siatej. Je málo náchylná na napadnutie škodcamia a pri jej kultivácii sa nepoužívajú žiadne pesticídy. Izolácie sa vyrábajú z konopných vlákien, ako aj z voľne sypanej konopy, ktorá sa nazýva konopné pazderie. Pazderie vzniká mechanickým oddelením vlákna od konopnej stonky, drevnatej časti konope. Izolácie z konopného vlákna či pazderia sa aplikuje sypaním a fúkaním.
Korková izolácia (granulát)
Korok je prírodný materiál, ktorý sa získava z kôry korkového duba. Izolácia sa výroba z korku a vody, vysokotlakovým lisovaní pri teplote 300 – 400 °C čím dôjde k vytlačeniu živice. Vedľajším produktom výroby korkových zátok do fliaš je korková omrvinka - drobné kusy kôry, ktoré môžeme rozdeliťpodľa frakcie na korkový prach, korkový granulat a korkové zbytky. Čim je nižšia objemová hmotnosť granulovaného korku, tým vyššia je kavlita materialu a lepšie tepelno- technické a vizualne parametre. Hustota sa pohybuje od 45 kg/m3 do 120kg/m3.. Štandartné frakcie: 0,5-1mm, 1-2mm, 2-3mm, 3-5mm, 3-7mm, 4-50mm.
Grafitový polystyrén
Základnou surovinou výroby je styrén. Ten sa po polymerizácii – čiže už ako polystyrén, vo forme malých bielych perličiek – tzv. bieleho maku, prepeňuje pri teplote asi 100 °C. Vytvoria sa tak čiastočne napenené guľôčky približne s trojnásobným priemerom oproti pôvodnej surovine s pridaným grafitom a retardérom horenia hexabromcyklododekan – HBCD ( zabezpečuje samozhášivost materiálu). Objem guľôčok vzrastá dvadsať až päťdesiatkrát. Predpenené guľôčky sa nechajú odležať a dozrieť. Po presne stanovenom čase sa ďalším spenením dokončuje ich napenenie. Následne sa voľne sušia, respektíve stabilizujú, aby sa dosiahla rozmerová stálosť. Výsledkom sú hydrofobizované zrnká grafitového polystyrénu veľkosti 4 až 8 milimetrov.
